November 1989 v Novom Meste nad Váhom podľa mestskej kroniky 

Podstatným a charakteristickým  znakom novembrových udalostí v roku 1989, ktoré viedli k skolabovaniu komunistického režimu v ČSSR, bola jednoznačne prejavovaná  podpora väčšiny obyvateľstva hlavným aktérom Nežnej revolúcie. Po násilne potlačenej manifestácii študentov dňa 17. novembra 1989,  vyšli na námestia miest  po celej krajine statisíce občanov a na mohutných demonštráciách  sa hlasne a jednoznačne  vyslovovali  proti ďalšiemu vládnutiu komunistov.

Nie inak tomu bolo aj v Novom Meste nad Váhom. Potvrdzujú nám to záznamy mestského kronikára Jána Durdíka. Je však paradoxom, že ešte v čase, keď sa už zapĺňali námestia miest demonštrantmi, v Novom Meste sa v pondelok 20. novembra konala posledná verejná schôdza komunistickej strany, ktorá podľa kroniky mala obvyklú programovú náplň. 

No už ďalší zápis v kronike mesta sa týka samotných novembrových udalostí a cez slová kronikára sa dostávame do atmosféry týchto dní:   „Sme svedkami očistného oslobodzovacieho a vo svojej podstate humánneho prúdu súčasnej pokojnej československej revolúcie, ktorá umožňuje demokratické premeny našej spoločnosti“. Po tejto vete kronikár obracia pozornosť na samotné mesto: „Búrlivé udalosti týchto dní našli ohlas i v našom meste medzi mládežou, dospelými občanmi a pracujúcimi v závodoch. Po celom meste – na múroch, výkladoch, plotoch a najmä na námestí bol popísaný celý rad hesiel, bleskoviek, násteniek a vyhlásení občianskej iniciatívy a výboru vysokoškolákov.“  Kronikár  vo svojich  zápisoch neobchádza ani  dianie v závodoch medzi pracujúcimi: „Na miestnych závodoch sa uskutočňovali besedy s pracujúcimi a oboznámenie so stanoviskom k súčasnej vnútropolitickej situácii, postavenie za vyhlásenie požiadaviek vysokoškolských študentov a občianskej iniciatívy VPN.“ Novomešťania sa síce zhromažďovali na námestí už niekoľko  dní po 17. novembri, ale  27. novembra 1989 sa námestie zaplnilo úplne. Na  tento deň bol totiž v celom Česko-Slovensku vyhlásený  dvojhodinový generálny štrajk, prvý od roku 1948. Štrajk sprevádzali mohutné demonštrácie po celej krajine, na ktorých občania požadovali koniec vlády jednej strany, slobodné voľby, odstúpenie  Gustáva Husáka  z úradu prezidenta a demokraciu. Kronika popisuje tento významný krok smerom k obnoveniu demokracie v Novom Meste takto: „Prítomní pripojili svoj hlas k protestu študentov v celej republike proti brutálnemu zákroku poriadkových síl 17. novembra 1989 a vyslovili svoj názor a stanovisko k súčasnej politickej situácii a ďalšiemu vývinu našej vlasti“.  

Samozrejme, že Nežná revolúcia sa v Novom Meste neuskutočňovala len na námestí.  

Dokumenty obsiahnuté v prílohe kroniky nám  približujú aj proces transformácie mestských orgánov po Novembri 1989  z totalitného na  demokratický spôsob politického a spoločenského života v meste. V deň generálneho štrajku zasadala Rada Mestského národného výboru  na mimoriadnom zasadnutí. Vo svojom stanovisku  sa tento výkonný orgán miestnej štátnej moci vyslovil, že sa "pripája  k hlasom pracujúcich  a mládeže vyzývajúcich k urýchlenému riešeniu nahromadených problémov v živote našej spoločnosti". Predstavitelia  mesta sa postavili aj za otvorený dialóg s občanmi,  z ktorého "vzídu konkrétne návrhy, ako čo najskôr uviesť do praxe myšlienky a návrhy smerujúce k ozdraveniu demokracie". Ale záverečná časť tohto stanoviska nás presviedča o tom, že vtedajším zástupcom mesta, medzi ktorými boli väčšinou komunisti, nešlo vôbec o radikálne zmeny  v spoločnosti, ale len o akúsi nápravu pomerov v rámci doterajšieho režimu, a teda podľa nich by malo ísť len  o  obnovu socializmu. Tento zámer vtedajších predstaviteľov mesta je jasne formulovaný v záverečnej vete, ktorá neznie vôbec revolučne: "Obraciame sa na mládež a občanov nášho mesta, aby konkrétnymi činmi na pracoviskách a v mieste bydliska vyjadrili, že to s obnovou našej socialistickej vlasti myslia čestne."  Novomestská mládež a občania to síce mysleli so svojou vlasťou čestne a vážne, ale určite nemali na mysli takú vlasť, v ktorej prostredníctvom totalitného režimu by aj naďalej pretrvával  socializmus.  Veď proti takémuto socializmu manifestačne vystupovali. Ďalší dokument, ktorý tvorí prílohu novomestskej kroniky je jasným dôkazom toho, že sa vláda komunistov aj v našom meste chýli ku koncu. Týmto dokumentom je  Zakladajúca listina akčnej skupiny Verejnosť proti násiliu v Novom Meste nad Váhom vydaná dňa 30. novembra 1989. V programovom vyhlásení novovzniknutej miestnej VPN sa jasne proklamujú ciele Nežnej revolúcie v miestnych podmienkach.  Cesta, ktorá vedie k týmto cieľom je  výstižne vyjadrená vo vete: "Dnes, na prahu posledného  desaťročia tohto tisícročia sa aj pre našu krajinu otvára reálny priestor pre demokraciu a cestu za dôstojným životom, ktorú už nastúpili okolité krajiny... Zoberme ako občania svoje záležitosti do svojich rúk!". Miestnu VPN reprezentoval Akčný výbor občianskej iniciatívy VPN v Novom Meste nad Váhom,  ktorého dočasné predstavenstvo tvorili:  Ing. Ľubomír Hausdorf, Daniela Resutíková, MUDr. Štefan Urminský, Jozef Jendrušák , Vladislav Kríž.  

Novomestské námestie samozrejme neosirelo ani po mohutnej štrajkovej manifestácii. Ako informuje kronika, už o deň neskôr, 28. novembra 1989 o 16. hod.,  sa na Námestí slobody  uskutočnil míting občanov  za účasti bratislavských umelcov Magdy Vášaryovej, Stana Dančiaka, Mariána Zednikoviča a Dušana Nágeľa. Na mítingu vystúpili rôzni rečníci a diskutéri  a ponechal sa aj priestor na "voľnú tribúnu názorov". 

Podľa zápisov mestského kronikára sa dozvedáme, že od pamätného 17. novembra neuplynuli ani dva týždne a  v našom meste sa tiež vytvorili podmienky pre úspešné pokračovanie demokratizačného procesu, ktorý vyvrcholil prvými slobodnými parlamentnými voľbami 8. a 9. júna 1990. Podľa ich výsledkov aj v Novom Meste nad Váhom  jednoznačne zvíťazili demokratické politické sily. 

PhDr. Jozef Karlík, historik 

Nové Mesto nad Váhom,  17.11.2025/ 

foto: archív Mesto Nové  Mesto nad Váhom