V Novom Meste nad Váhom sa odovzdávali Národné ceny Vojtecha Zamarovského

Divadelná sála Mestského kultúrneho strediska v Novom Meste nad Váhom sa 3. októbra stala dejiskom slávnostného odovzdávania Národných cien Vojtecha Zamarovského za trvalý prínos do literatúry faktu za rok 2025.  Cena sa odovzdáva od roku 2000 a doteraz ju získalo 52 slovenských a českých spisovateľov literatúry faktu. Táto prestížna cena je pomenovaná po významnom slovenskom spisovateľovi, zakladateľovi novodobej slovenskej a československej literatúry faktu Vojtechovi Zamarovskom, ktorý patril medzi prvých členov Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku. Hlavným organizátorom Ceny Vojtecha Zamarovského je Klub spisovateľov literatúry faktu na Slovensku a Mesto Nové Mesto nad Váhom. Podujatie finančne podporil Fond na podporu umenia. Zúčastnili sa ho riaditeľ Slovenského literárneho centra v Bratislave Ing. Jozef Ťažký, predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku prof. Jozef Leikert,  zástupkyňa Klubu autorů literatury faktu v Českej republike PhDr. Miroslava Poláková, dcéra významného slovenského spisovateľa Vojtecha Zamarovského, Dr. Zuzana Zamarovská a ďalší významní hostia a spisovatelia.

Národnú Cenu Vojtecha Zamarovského za rok 2025 porota udelila:

  • českému spisovateľovi a bádateľovi Vlastislavovi Janíkovi za knihy literatúry faktu z obdobia 2. svetovej vojny a poctivú bádateľskú prácu a spisovateľovi literatúry faktu, básnikovi, prozaikovi
  • autorovi rozhlasových hier Rudolfovi Dobiášovi za zdôrazňovanie úprimnosti, pravdivosti a ľudskosti v jeho tvorbe

 

Vlastislav Janík (*1966, Třebíč)  je uznávaný český spisovateľ literatúry faktu, historik, bádateľ a publicista. Zaoberá sa problematikou domáceho odboja, československou zahraničnou armádou, predovšetkým českými a slovenskými parašutistami vysadenými na územie protektorátu. Vo svojich dielach opisuje osudy ľudí, ktorí nasadzovali životy za oslobodenie Československa. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Oblastného múzea v Prahe, do gescie ktorého patrí aj Pamätník národného útlaku a odboja v Panenských Břežanoch. Dlhšie obdobie sa venuje aj historickému výskumu koncentračného tábora Mauthausen, v rámci ktorého v spolupráci Českým rozhlasom realizoval projekt Pamäť národa svedectvo pamätníkov.

Medzi jeho najznámejšie diela patria: Operace Spelter Lenka – Jih, Mauthausen – konečná stanice, Příběhy hrdinů, Heydrichiáda v ulicích Prahy, Otto Laadt – Nesmíme zůstat nic dlužni a ďalšie diela. Niektoré knihy napísal v spolupráci s Jaroslavom Čvančarom, Vojtěchom Šustkom, Václavom Ledvinkom, Danielom Plačkom a inými.

Rudolf Dobiáš (* 1934,  Dobrá -Trenčianska Teplá) bol ako vysokoškolák zatknutý, obvinený z protištátnej činnosti a odsúdený na 18 rokov väzenia. V pracovných táboroch na Jáchymovsku, Slavkovsku a Příbramsku strávil sedem rokov. V roku 1960 bol z väzenia prepustený na základe amnestie prezidenta Antonína Novotného. Po návrate z povinnej vojenskej služby pracoval ako baník v Novákoch a robotník v závode Slovlik v Trenčíne. Neskôr bol spisovateľom v slobodnom povolaní, venoval sa predovšetkým rozhlasovej tvorbe a tvorbe pre deti a mládež. V roku 1970 bol čiastočne a v roku 1990 plne rehabilitovaný. V ostatnom období sa najviac venuje literatúre faktu.

Tvorba: Svedectvo troch krížov, Tajní ľudia, Zvony a hroby: príbehy z prítmia, Triedni nepriatelia I – IV, Znovuzrodenie, Ako sa spieva v klietke, Noci a dni. Za poslednú knihu Ako sme to zvládli dostal pred dvomi týždňami Medzinárodnú cenu Egona Erwina Kischa.

foto: Jana Krištofovičová

Nastavenia cookies