O meste
História
Nové Mesto nad Váhom leží na malebnom Považí, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny, ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá práve v týchto miestach mala dôležitú odbočku na Moravu.
Prvá písomná zmienka o meste je zo 6.júna 1253, keď Kráľ BELO IV. udelil jeho obyvateľom mestské výsady za služby preukázané počas tatárskeho vpádu. Patrí teda medzi najstaršie slovenské mestá. Mnohí sa s obľubou pýtajú, prečo v názve prívlastok Nové, keď je také staré. Odpoveď nám dáva história. Pôvodná osada, z ktorej sa Nové Mesto nad Váhom postupne vyvinulo, bola zničená počas tatárskeho vpádu. Obyvatelia, ktorí prežili, si založili novú osadu na novom mieste, čo sa prejavilo i v jej názve.
História osídlenia okolitého kraja však siaha ďaleko dozadu, už do staršej doby kamennej, o čom svedčia aj mnohé archeologické nálezy. Za jedno z vôbec najstarších osídlení na Slovensku sa napríklad považuje sídlo človeka staršej doby kamennej v lokalite bývalej tehelne - pochádza z doby zhruba 240 000 rokov pred našim letopočtom.
Poďme však do doby, ktorá je nám snáď predsa len trochu bližšia. Mesto za svojej existencie vystriedalo postupne viacerých majiteľov, počnúc rádom benediktínov, cez Matúša Čáka Trenčianskeho, až po vojvodu Ctibora s jeho synom Ctiborom II., ktorí sa významnou mierou pričinili o vznik jednej z hlavných dominánt mesta - románsko-gotického kostola.
Mesto sa už od svojho vzniku rozvíjalo hlavne vďaka obchodu. V tomto kontexte jedným z najvýznamnejších počinov pre rozvoj mesta bolo udelenie privilégií cisára Ferdinanda I. Z roku 1550, vďaka ktorým boli obyvatelia zbavení závislosti od Beckovského panstva. Tým získali obyvatelia mesta mnoho práv, medzi ktoré napríklad patrilo právo na konanie výročných trhov. Táto pradávna výsada sa stala základom novej tradície, ktorá každoročne ožíva v septembrovom Novomestskom jarmoku
Na rozvoj mesta mali nepochybne vplyv aj ďalšie aktivity obyvateľov - či už veľký rozvoj remesiel, zorganizovanie dopravy tovaru po Váhu prostredníctvom vážskeho prístavu, alebo aj vďaka vysoko rozvinutej poľnohospodárskej výrobe. Najmä tá mala veľkú zásluhu na vzniku priemyselných podnikov v 19. Storočí, prevážne orientovaných na spracovanie poľnohospodárskych výrobkov a na výrobu potrieb pre poľnohospodárov. Patrí sa spomenúť aspoň tri z takýchto továrničiek - výrobňu rumu a likérov J. Krausa z roku 1842, továreň na mydlo A. Friedlera z roku 1850 a továreň na podkovy a iné výrobky zo železa H. Taubera z roku 1872. Samozrejme rozvoj priemyselnej výroby je nemysliteľný bez rozvoja infraštruktúry, a tak sa Novomešťania mohli tešiť už v roku 1876 z cesty vlakom po novej železničnej trati do Trnavy. Vývoj priemyslu podmienil aj rast pracovných príležitostí a tým aj rast bytovej výstavby a počtu obyvateľov, o čom svedčí aj horný graf (podľa údajov z aktuálnych sčítaní obyvateľstva).
Priemyselnému a občianskemu rozvoju mesta zodpovedal aj čulý kultúrny a spoločenský život. Mesto sa môže pochváliť mnohými kultúrnymi, vedeckými, či spoločenskými dejateľmi, ktorí sa v meste buď narodili, alebo v ňom istú dobu pobývali. Jednými z najdôležitejších osobností mesta v tejto oblasti boli nesporne bratia JUDr. Rudolf Markovič (1868-1934) a MUDr. Július Markovič (1860-1913), významní verejní činitelia. Založili Ľudovú banku, prostredníctvom ktorej pomáhali obyvateľstvu povzniesť sa hmotne, aj kultúrne. Založili ďalej čitateľský spolok, divadelné ochotnícke spolky, organizovali výlety so zameraním na vlasteneckú výchovu, a konali ďalšie podobné veľmi prospešné aktivity.
Z veľkého radu ďalších vzácnych osobností je možné spomenúť napr. Učiteľa a notára Samuela Jurkoviča (1796-1873), priekopníka myšlienky družstevníctva a zakladateľa prvého gazdovského spolku v Uhorsku. Samuel Jurkovič bol aj otcom dcéry Aničky, prvej slovenskej herečky, manželky J. M. Hurbana (rodáka z Beckova) a matky Svetozára Hurbana Vajanského.
Mesto je aj rodiskom významného organizátora slovenského kultúrneho života Michala Chrásteka (1825-1905), prvého tajomníka Matice slovenskej. Od roku 1910 žila v Novom Meste nad Váhom aj spisovateľka Ľudmila Riznerová-Podjavorinská (1872-1951), ktorá tu vytvorila prevážnu časť svojej básnickej tvorby, ako i všetky svoje diela pre deti a mládež.
Medzi ďalšie význačné postavy pôsobiace istý čas v Novom meste nad Váhom bezosporu patrili aj spisovatelia Dominik Štubňa - Zámostský, Janko Jesenský, či Elena Čepčeková. V oblasti výtvarnej sa patrí spomenúť rodáka z Nového Mesta nad Váhom, akademického maliara profesora Petra Matejku, či ďalších, ako je akademický maliar Juraj Krén, alebo akademický maliar Peter Ondreička.
