husitský kňaz a ideológ, jeden zo zakladateľov mesta Tábor. Udržiaval styky s Petrom Chelčickým. Vodca táborských vojakov, ktorí prepadávali sídla feudálov. Roku 1424 na ceste do Nového Mesta nad Váhom zajatý a v Českom Krumlove upálený. Autor nezvestného eucharistického traktátu.
nitriansky sídelný biskup, mecén. Za svojho pôsobenia v Novom Meste nad Váhom pozdvihol mesto hospodársky aj kultúrne, pri farskom kostole založil školu, v ktorej sa popri latinčine a nemčine vyučovalo aj po slovensky. Vykonal rozsiahlu prestavbu novomestského kostola v barokovom štýle. V čase častých vojenských pohybov sa postaral o bezpečnosť mesta prostredníctvom banderiálnych oddielov. Svojou staviteľskou aktivitou a šírením kultúry vryl nezmazateľnú kultúrnu stopu nielen v Novom Meste, ale i v Beckove v Pobedime, Čachticiach.
rodák z Nového Mesta nad Váhom, barokový básnik. Autor prvej tlačenej slovenskej modlitebnej knižky pre ľud - Knižka modlitieb nábožných, v ktorej sa odzrkadlili aj aktuálne dobové témy. Napísal i niekoľko ďalších spisov.
spisovateľ, publicista a pedagóg, redaktor Starých novín literárního umení. V Novom Meste pôsobil od roku 1804 do svojej smrti. Vydal okrem iného aj opravený Tranoscius. Je pochovaný na miestnom cintoríne.
významný ľudovýchovný pracovník, zakladateľ slovenského ochotníckeho divadla, priekopník slovenského družstevníctva. V Novom Meste sa mu v roku 1924 narodila dcéra Anička, jedna z prvých slovenských herečiek, ktorá sa neskôr stala manželkou Jozefa Miloslava Hurbana. V Novom Meste pôsobil v rokoch 1817-1833 ako učiteľ a notár.
židovský rabín, zakladateľ židovskej reálky, autor prvej slovenskej židovskej biblie. Zaslúžil sa o vznik a rozvoj stredného školstva v Novom Meste nad Váhom. Osobne intervenoval u panovníka Františka Jozefa I. aby schválil a podporil snahy o vybudovanie novej školskej budovy. Po jej postavení v nej zriadili reálku, a jej prvým riaditeľom sa stal Jozef Weisse. Pre študentov reálky Weisse preložil do slovenčiny židovskú bibliu, ktorá vyšla v roku 1930.
divadelná ochotníčka, jedna z prvých slovenských herečiek, dcéra Samuela Jurkoviča, manželka Jozefa Miroslava Hurbana. Detstvo prežila vo svojom rodisku – v Novom Meste nad Váhom. Vystupovala so štúrovskou ochotníckou družinou v Sobotišti.
rodák z Nového Mesta n.V. významný literárny historik, zberateľ ľudovej slovesnosti a publicista. Prvý tajomník Matice slovenskej, spisovateľ a organizátor slovenského kultúrneho života, prispievateľ do slovenských novín a časopisov, predovšetkým do Štúrových Slovenských národných novín a ich literárnej prílohy Orla tatranského. Autor viacerých odborných spisov.
lekár, významný národovec. K pozdvihnutiu kultúrneho a národného života občanov v Novom Meste nad Váhom prispel roku 1897 založením Ľudovej banky, čím sa ľud vymanil z moci úžerníkov. Jeho pričinením vznikol v meste Čítací kruh, ktorý propagoval slovenskú literatúru a usporadúval vlastenecké výlety.
advokát v Novom Meste nad Váhom, verejný činiteľ, neskôr zvolenský župan, potom verejný notár v Novom Meste. Spoluzakladateľ Ľudovej banky a Považských novín. Roku 1918 člen Slovenskej národnej rady a signatár Martinskej deklarácie.
politik a významný publicista. Zakladateľ a redaktor Považských novín vydávaných v slovenskom národnom duchu v Novom Meste nad Váhom. Dopisovateľ mnohých slovenských novín, autor viacerých publikácií.
slovenský historik a spisovateľ, etnograf, publicista. Roku 1911 vyšla jeho najvýznamnejšia národopisná monografia Myjava. Je autorom viacerých životopisov významných národovcov. Po roku 1918 bol redaktorom myjavského týždenníka Slobodný Slovák, neskôr Novín spod Bradla i redaktorom Knižnice školákov a členov výboru Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Matice slovenskej. Roku 1919 sa stal členom Slovenskej národnej rady.
popredná slovenská spisovateľka, predovšetkým literatúry pre deti. Roku 1947 menovaná národnou umelkyňou. Vyvrcholením jej tvorby sú veršované rozprávky zo života zvierat, v ktorých vymanila slovenskú literatúru pre deti z područia mravokárnosti a zároveň vytvorila diela vyžarujúce optimizmus, vyzdvihujúce lásku, priateľstvo i tvorivú činnosť. V Novom Meste nad Váhom žila plných štyridsať rokov - od roku 1910 do svojej smrti.
významný slovenský básnik a spisovateľ. V rokoch 1904 - 1905 pôsobil ako koncipient u advokáta Rudolfa Markovi¬ča. Pobyt v Novom Meste je obdobím jeho nástupu na literárnu dráhu a tunajšie malomestské prostredie mu poskytlo nejeden námet na literárnu tvorbu.
právnik, sociálnodemokratický politik. Príslušník mladšej generácie hlasistov - prúdistov. V Novom Meste nad Váhom žil od roku 1891 do čias štúdií. V rokoch 1909-1914 s krátkymi prestávkami šéfredaktor časopisu Prúdy, v rokoch 1920-1925 minister vo vláde Československej republiky. Neskôr poslanec Národného zhromaždenia a v rokoch 1935-1938 prvý podpredseda poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia. Po rozbití republiky väznený v Dachau a Buchenwalde, kde aj zomrel
rodák z Nového Mesta nad Váhom, slovenský redaktor, publicista a spisovateľ. V slovenskej žurnalistike prvý raz výrazne ovplyvnil náklad novín uverejňovaním zábavných a dobrodružných románov na pokračovanie.
spisovateľ pre deti a mládež. Pracoval v školstve. Vo svojej tvorbe sa úspešne venoval aj historickej próze. Napísal: V klepci na líšky, Príhody od Hrona, Na výslní a iné diela. V Novom Meste nad Váhom pôsobil ako učiteľ, od roku 1932 v kratších časových úsekoch, v roku 1947 sa v Novom Meste natrvalo usadil.
básnik, spisovateľ, poľnohospodársky odborník. Bol redaktorom časopisu Svojeť a Postup. Vo svojich dielach stvárňoval dedinský život v sociálnom zápase a triednych rozporoch. Najznámejšie romány: Zmŕtvychvstanie Jána Kasalu a Klasy pod oblohou. Z básnických zbierok je známa Slávnosť a Posolstvo ľuďom zeme. V Novom Meste nad Váhom žil od roku 1953.
novomestský rodák -vysokoškolský profesor, výrazná osobnosť v slovenskom maliarstve. Vniesol doň prísnu výtvarnú disciplínu, úsilie o klasickú harmóniu, vyváženosť obsahu i formy. Vystavoval v Prahe, Paríži, Bruseli, Benátkach, Moskve, Leningrade, Haagu, Štokholme, Havane a inde.
cirkevný hodnostár (prepošt, generálny vikár, apoštolský administrátor, biskup), cirkevný historik. V Novom Meste nad Váhom pôsobil ako správca farnosti a prepozitúry Panny Márie. Svojimi článkami a monografickým dielom Dejiny Prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom (1968) výrazne prispel k prehĺbeniu poznania histórie Nového Mesta nad Váhom a blízkeho okolia.
poetka, autorka zbierok básní, rozprávok pre deti a dievčenských románov, učiteľka. Je autorkou diel pre deti a mládež so širokým tematickým a druhovým rozpätím. Jej knihy sú určené pre najmenších (leporelá) až po dospievajúcich (dievčenský román). V Novom Meste nad Váhom pôsobila v rokoch 1958 – 59 ako riaditeľka domu osvety.
rodák z Nového Mesta nad Váhom, významný maliar. Patril ku generácii slovenských výtvarníkov, ktorých formovalo pražské kultúrne prostredie. Reprezentant figuratívneho maliarstva, vyrastajúceho zo slovenskej moderny a obohateného svojským prijímaním poznatkov z vývinu svetového výtvarného umenia.
výtvarník, grafik, významný slovenský karikaturista. Podstatnú časť tvorby venoval kreslenému humoru. Bol držiteľom významných ocenení z domácich i z medzinárodných karikaturistických súťaží. S jeho menom sa spájajú začiatky prvej karikaturistickej súťaže na Slovensku Novomestský osteň. Diela z voľnej výtvarnej tvorby (krajinky, portréty a zátišia) prezentoval na viacerých samostatných výstavách. Venoval sa aj ilustratívnej tvorbe. Mnohé z jeho diel, prevažne figurálne kompozície, sú súčasťou stálej expozície Podjavorinského múzea.
