SAXOFÓNOVÉ ROMANCE (20.5.2025)

Program:
1. Jules Demersseman (1833 – 1866): Andante et bolero pre tenorsaxofón a klavír
2. Gustav Bumcke (1876 – 1963): 2 romance op. 44 pre altsaxofón a klavír
3. Edmund von Borck (1906 – 1944): Koncert pre altsaxofón a orchester (klavír) op. 6
(úprava L. Fančovič)
I. Lento – Allegro Vivo
II. Adagio
III. Presto
4. Waldemar Welander (1899 – 1984): Arietta pre altsaxofón a klavír
5. Maurice Whitney (1909 – 1984): Rumba pre altsaxofón a klavír
6. Marek Piaček (*1972): Venované Palmströmovi pre husle a altsaxofón
7. Otmar Mácha (1922 – 2006): Pláč saxofonu pre altsaxofón a klavír
8. Lucien Cailliet (1891 – 1985): Nokturno pre saxofón Leblanc
9. Marc Eychenne (*1933): Cantilène et dance pre husle, altsaxofón a klavír

Účinkujú:
Ladislav Fančovič – saxofóny
Angelina Kydora – klavír
Janka Macíková – husle

Koncertný program s názvom Saxofónové romance prináša prierez tvorby pre rôzne typy saxofónov od čias jeho skonštruovania Adolphom Saxom (prvá polovica 19. storočia) až po najsúčasnejšiu slovenskú tvorbu (Marek Piaček). Dôležitým spojovacím článkom celej dramaturgie je meno jedného z najväčších saxofonistov 20. storočia – Sigurda Raschèra, ktorý bol počas svojej koncertnej a pedagogickej kariéry inšpirovaný pôvodným zvukovým konceptom Adolpha Saxa – zamatový, tmavý, farebný saxofónový zvuk, ktorý sa dobre spája so zvukom ostatných hudobných nástrojov. Práve na ukážku pôvodnej zvukovej estetiky nástroja, ktorej cestou sa vydal aj priekopník klasického saxofónu S. Raschèr, sú do programu zaradené skladby dvoch autorov z éry vzniku saxofónu - Julesa Demerssemana a Gustava Bumckeho.

Úvodné Andante a bolero od francúzskeho skladateľa Julesa Demerssemana poslucháčom priblíži autentickú podobu hudby tohto obdobia na dobovom tenorovom saxofóne a náustku z dielne Adolpha Saxa z roku 1860. Nasledovať budú Dve romance Gustava Bumckeho, prvého nemeckého autora, ktorého zvuk saxofónu fascinoval natoľko, že preň nielen často komponoval, ale naučil sa na ňom aj hrať. V 20. rokoch 20. storočia založil Bumcke prvý saxofónový orchester v Nemecku.

V priebehu dekád svojej kariéry Sigurd Raschèr inšpiroval desiatky skladateľov. Saxofónový koncert Edmunda von Borcka op. 6 bol jedným z prvých diel, ktoré Raschèr v 30. rokoch premiéroval. Z diela existuje iba orchestrálna partitúra a úprava Ladislava Fančoviča pre saxofón a klavír zaznie pravdepodobne vo svetovej premiére. Arietta Waldemara Welandera a Rumba Mauricea Whitneyho boli tiež napísané pre Sigurda Raschèra za účelom ukázať extrémne vysoký register nástroja, na ktorý sa Raschèr vo svojej saxofónovej metodike zameriaval.

Ani autori českej moderny neunikli Raschèrovmu bystrému oku. Skladba Pláč saxofonu od Otmara Máchu vznikla na objednávku v 70. rokoch. O jasnom zadaní interpretom svedčí fakt, že aj v tomto diele je použitý veľmi veľký rozsah nástroja. V posledných rokoch začali pre saxofón aktívne komponovať aj slovenskí autori, o čom svedčí aj čerstvé dielo Mareka Piačeka Venované Palmströmovi pre saxofón a husle. Dramaturgiu koncertu uzatvára farebná a brilantná francúzska kompozícia Cantilène et dance od Marca Eychenneho pre husle, saxofón a klavír.