O meste
História jarmoku
Jarmoky dotvárali tvár Nového Mesta nad Váhom už pred mnohými storočiami. Privilégium Žigmunda Luxemburského z roku 1388 konať jarmoky potvrdil a rozšíril v roku 1550 Ferdinand I.
Na sviatok Prokopa – 9. Júla-, ako aj v dňoch od soboty do utorka pred Popolcovou stredou a 14 dní pred a po týchto sviatkoch malo Nové Mesto nad Váhom právo konať jarmoky so všetkými slobodami podľa zvyku iných slobodných miest. Každý z obyvateľov Nového Mesta mal právo a slobody ako mešťania a obyvatelia mesta Trnava. Žiadny z kupcov alebo ľudí iného stavu – okrem mešťanov a obyvateľov Nového Mesta – nemal právo v meste strihať látku, alebo na lakte predávať bez súhlasu richtára a prísažných. Novomešťania nemuseli platiť mýto na týždenných trhoch a výročných jarmokoch.
Kráľ Maximilián II. dal 2. apríla 1576 obyvateľom Nového Mesta nad Váhom právo konať jarmoky v dňoch Tomáša apoštola a Premenenia Pána. Tak malo naše mesto celkovo šesť jarmočných dní. Ferdinand III. udelil Novému Mestu nad Váhom 8. januára 1638 siedmy jarmočný deň – na prvú nedeľu po Turícach. Neskôr sa počet jarmokov ustálil na čísle štyri.
My máme v súčasnosti počas roka jeden jarmok v trvaní takmer troch dní. V roku 2022 sa uskutoční 42. ročník Novomestského jarmoku v dňoch 16.,17.,18. septembra 2022.
